Tento článok je tak trochu aj doplnkom k článku Počúva(j)te pop! (všetko je pop).
Po prvé - treba nakresliť jasné hranice medzi popom (pop music) a popom (populárnou hudbou)! Doteraz som to nerobil, sčasti schválne, ale bola to asi chyba. Pop ako populárna hudba je naozaj všetko. Vrátane prevažnej väčšiny hudby alternatívnej. Vlastne všetko čo nie je hudba ľudová alebo vážna (hoci presné hranice sa ťažko určujú, lebo určiť ich je nemožné). Populárna hudba sa nachádza vlastne práve niekde medzi týmito hudobnými druhmi.
Pop ako pop music, je konkrétny žáner populárnej hudby. No a nakoniec je tu ešte pop ako nesprávny výraz pre mainstream. Jednoduchšiu časť máme za sebou.
Po druhé - definícia pop music. Poobzeral som sa všemožne (neskúšal som hádam iba Larousse lexikón) uspokojivú odpoveď som však nenašiel. Z toho, čo som sa dozvedel je to žáner populárnej hudby, založený na jednoduchých, ľahko zapamätateľných melódiách a harmóniách, výraznom (tanečnom) rytme, opakujúcich sa hudobných motívoch, jednoduchej konštrukcii a textoch o láske a sexe. Texty rozoberať nebudem, zaujíma ma skôr hudba, aj keď tie texty v podstate o pop music (asi ako jediné) platia. Podľa tohto do pop music často nespadá ani časť tvorby(ehm, ehm - interpretovaných piesní) popových ikon ako Madonny alebo Britney Spears. Na druhej strane by sa do popu takto mohli pokojne zmestiť napríklad aj takí Air, Morcheeba alebo Zero 7. Tie spĺňajú dokonca aj požiadavku akejsi "ľúbivosti". Takže je to pop? Hoci to znie hlúpo, asi áno, len trochu nekomerčný. Snáď trochu inteligentnejší, s rôznymi vplyvmi...
Pozrel som sa tiež na históriu populárnej hudby... A teda aj popu. Pop má dva hlavné historické zdroje. A to:
1. černošskú džezovú a bluesovú hudbu
2. tzv. Great American Songbook - inak povedané isté populárne piesne (štandardy), zložené skladateľmi najmä pre Broadwayské muzikály (napr. Gershwinovci).
Z nich vznikol rock'n'roll ako akýsi pražáner popu, ktorý neskôr metamorfoval do rôznych iných podôb (je predchodcom metalu aj hiphopu...)
Samotné označenie pop, je skratkou slova populárny, čo znamená obľúbený (širokými masami ľudí). Práve preto tie peripetie s týmto slovíčkom. Žáner populárnej hudby - pop music, označovaný takto v sebe zahŕňa rock'n'roll päťdesiatych a šesťdesiatych rokov (Elvis, Beatles...), ďalej klasické disco sedemdesiatych rokov (ABBA, BeeGees, Boney M...), "pop" osemdesiatych rokov (Madonna, Michael Jackson...), R&B, boyband a girlgroupy deväťdesiatych rokov (Mariah Carey, Take That, Spice Girls...) a ich pokračovateľov v súčasnosti (Britney Spears, Christina Aguilera...). Problémom je, že táto hudobná zmes je vlastne príliš rôznorodá.
Navyše súčasný pop je natoľko "zašpinený" vplyvmi všetkých možných iných štýlov, stále častejšie vykráda dokonca najnovšie výdobytky undergroundu, takže je niekedy undergroundovejší ako underground. Toho odrazom sú prakticky všetky súčasné veľké mená šoubiznisu - Fergie a Black Eyed Peas, Madonna, Justin Timberlake... Ich súčasné albumy sú presiaknuté vplyvmi z experimentálnej a undergroundovej scény. Kombinujú ich síce s popovou jednoduchosťou, avšak to, čo takto vzniká je často oveľa zaujímavejšia hudba ako akýkoľvek "čistý" štýl, ktorý je zamrznutý v medziach svojich klišé. Lebo producenti nie sú tupci, a keď zistili, že predať sa dá pri vhodnom marketingu naozaj všetko (že, Rytmus;)), tak si povedali, že budú robiť hudbu, ktorá ich baví. Veď je to koniec koncov populárna hudba a tá je najmä o zábave? Tak prečo by sa nezabavili aj oni? A môžu si to dovoliť! (Pekné zistenie, čo poviete?)
Vtipne povedané - pop je dnes už všeličo možné, len nie pop. Otázkou ostáva, čo je potom pop?
hudba je naj čo poznám
Vyhľadávanie
Kontakt
Djbimbo
SNP 261/35-Stará Turá
E-mail: mesto13@azet.sk
Hudba-čo onej vieme
TECHNO.
Techno už počúvam málokedy (je to vekom a navyše myslím že jeho vývoj už nie je až tak zaujímavý), ale myslím, že môžem povedať že mu rozumiem a keď si ho niekedy pustím, tak si ho vždy užijem.
Hudba
Na hlbšie pochopenie čohokoľvek je treba analyzovať. Všetky druhy umenia majú svoje výrazové prostriedky. U hudby je to najmä melódia, rytmus, harmónia a farba.
Z dejín hudby vieme, že najskôr bol rytmus, potom melódia, harmónia a vo vážnej hudbe farba začala mať rovnocenné postavenie s ostatnými zložkami prakticky až začiatkom 20. storočia.
Bežný konzument si uvedomuje najmä melódiu - je to ekvivalent príbehu vo filme. Viac podvedome vníma rytmus a harmóniu.
Farbu si klasický konzument takmer ani neuvedomuje – páči sa mu oživenie iným nástrojom v niektorej skladbe, alebo zvláštny zvuk v pop-hite.
Samostatnou zložkou je textový obsah, s ktorým sa však zaobchádza podľa miery intelektu a jazykovej zrozumiteľnosti.
Techno vzniklo prirodzene s vývojom elektronických nástrojov. Tie mali uľahčiť, zautomatizovať hru, alebo sa stali experimentami v nových farbách a podobách zvuku, ktoré sa v (tiež človekom - umelo) vytvorených akustických nástrojoch vytvoriť nedali.
Tak ako kdejaký chalanisko zobral do ruky gitaru, naučil sa pár akordov, šiel hrať koncert a neskôr sa z neho stal uznávaný hudobník, tak brali do rúk zvedavci malé krabičky podobné gitarovým efektom – avšak s viac gombíkmi a kolieskami. A neboli to len chalaniská, ktorí neboli nikým a nemali hudobné vzdelanie.
Charakteristika techna
Pre (veľmi hrubé) zjednodušenie, budem brať pod technom všetky elektronické tanečné štýly, ktoré majú výrazný elektronický, pravidelný (v niektorých hraničných štýloch ale aj porozbíjaný, nesúrodý) rytmus, používajú zacyklené zvuky (generované, alebo samplované) a sú primárne určené na mixovanie.
Najvýraznejšie rozdiely sú medzi štýlmi s pravidelne tlčúcim veľkým bubnom (kopákom) a tzv. breakbeatmi - rôznymi spôsobmi adaptovanými, či upravenými slučkami komplexného rytmického bubnovania.
V oboch smeroch sa štýly rozdeľujú podľa rýchlosti a charakteru (preto toľko dôležitá hodnota BPM-beats per minute). Charakterovo môžu byť minimalistické, melodické, polyfonické, harmonické a samozrejme disonantné. Nálady napr. od sedenia na rozkvitnutej lúke, cez cestovanie po imaginárnych svetoch až po jazdy pekelnými horskými dráhami.
Niekedy sa rôznym spôsobom používa aj hlas, spev.
Spoločným znamením je používanie hudobných prvkov v cykloch, slučkách (loop). Samplovanie je technika nahrávania a miešania pôvodných, aj použitých zvukov, či častí (akejkoľvek) hudby rozvinutá s vývojom a zjednodušovaním digitálnych technológií.
Forma býva evolučná, cyklická, pripravená väčšinou v úvode, strede a konci na mixovanie. Málo sa používa iný takt než 4/4, jeho zmena v skladbe takisto ako zmena tempa takmer vôbec. Dynamika a variabilita hry (ak je želaná) je nahradená filtrovaním a ďalšou úpravou zvuku. Všetky elementy sa dajú naprogramovať, často sa však nahráva „výkon“ naživo, pomocou rôznych ovládačov (klaviatúra, potenciometre, dotykové a polohové senzory, počítačová aleatorika, atď..).
Ľudia si pamätajú z techna najviac farby zvukov, melódie sú väčšinou založené harmonicky, jazzovo, príliš zložité na rekapituláciu zapískaním. Ak sa klasické piesne počúvajú pre chytľavú melódiu a zvuk zažitého nástrojového aranžmá (blížime sa k stereotypu, až ku gýču), techno nahrávky sa počúvajú pre zvuk, intelektuálne a zároveň pudové potešenie z komplexnosti a rytmického usporiadania (čo stereotyp, ako vo všetkom, nevylučuje).
Techno sa naplno realizuje až mixovaním jednotlivých skladieb na „párty“, určitej obdobe koncertu.
Koncert, kultúra
Techno bolo v 90. rokoch niečo ako punk vo svojom rozkvete, kombinovaný s otvoreným, až intelektuálnym prístupom. Bolo nové, nekonformné a poburujúce. Hudbu tvorili a distribuovali nezávislé bunky o pár jedincoch.
Tvorcovia sa predháňali v kombinatorike generovania zvukov a miešania s inými zvukmi. Rytmická časť stála sama o sebe a to, čo sa nazývalo v akustickej hudbe „groove“ dostalo v techne priam transcendentný význam - stiera sa hranica medzi rytmom a melódiou, všetky prvky sú časťou viacrozmerného „pulzu“, ktorý ak je chytro vykonštruovaný, je potešením pre telo aj myseľ.
Techno je predovšetkým tanečná, koncertná hudba. Prvý stupeň tvorby je autor skladby, druhý je DeeJay, ktorý skladby začlení do svojho unikátneho kontextu, set-u. Hrá z nich sebou vybrané pasáže plynule nadväzujúce na iné skladby, v rôznych rýchlostných obmenách a tak je z každej párty viacmenej jedinečné vystúpenie. Mixovaný set má podobu jednej veľkej skladby s úvodom, vrcholmi a koncom.
Spoločenský a individuálny význam tancu myslím netreba popisovať. Techno, uspokojujúce intelektuála ako aj pôžitkára býva spontánnou veselicou, kde nik netancoval z donútenia. Nepotrebujete vedieť ako - tancuje sa bez nutnosti ovládania figúr, podľa hudobnej, zvukovej a rytmickej inšpirácie, ktorú ako v inej hudbe vymedzujú najmä basové zvuky. Tanečník si vytvára vlastný prejav, ktorý záleží len od jeho fantázie a chuti spájať zvukové štruktúry s jeho telom.
Vzťah medzi Dee-jayom a tanečníkmi je iný ako na bežnej diskotéke. V zmysle „koncertu“ Dj väčšinou odohrá pripravený program, podľa reakcií publika robí len malé zmeny (alebo zmení celý set). Toto je výrazný rozdiel oproti bežnej konzumnej diskotéke/zábave, kde keď sa ľudia „nebavia“, púšťača hudby majiteľ občerstvenia vyhodí. Tancujúci na párty rešpektujú Dj-a, aj keď ho dokážu aj vypískať. Tanečník je aktívnou súčasťou koncertu a tým je kolobeh energie medzi zdrojom a spotrebiteľom uzavretý.
Všetko čo sa stane populárne, priťahuje obchodníkov. Skupovaním nezávislých vydavateľstiev a stimuláciou „individualizmu“ v móde, či životnom štýle priaznivcov techna, začalo prispôsobovať hudbu aj zvyklosti konzumným, komerčným smerom. Pôvodne čisto akustické kapely v hľadaní niečoho nového začali používať pokročilejšie a stále prístupnejšie elektronické zvuky. Ľudia si tak zvykli na elektronickú súčasť v akejkoľvek hudbe a stali sa otvorenejší elektronickým štýlom. Techno zažilo svoje masové boom, veľa ľudí začalo chodiť na party ako na každú bežnú akciu (prirodzene, spotrebne), viac kvôli kamarátom, resp. kvôli pekným a individualisticky pôsobiacim mladým ľuďom, než kvôli hudbe. Stále si však dokázalo podržať obdivuhodnú mieru tolerancie a vnútornej harmónie.
Tento boom je podľa mňa za nami a neviem, kam bude smerovať techno kultúra. Nové generácie budú stále objavovať tento stále aktuálny, radostný punk a tešiť sa z vedomého, či nevedomého objavovania komplexnosti matematicky generovaných štruktúr, ako ich aj tvoriť a miešať s inými vplyvmi. Myslím však, že hranice možností zásadných inovácií v techne sa v tento čas vyčerpali.
Vplyv
Ako som spomínal, nechodím už na párty, ani už techno nepočúvam často. Posledné párty som nosieval v čoraz jemnejších a starších ušiach vatu. Určitá miera zvukového masochizmu k technu patrí – ale aký je rozdiel v decibeloch oproti rockovému koncertu?
Elektronicky generovaná hudba má zvláštnu, primordiálnu moc vniknúť priamo do mozgu. Všimnite si, že najintímnejší pocit (najmä strach) sa vo filmoch vytvára farbou zvuku, disonanciou a bezprostrednosťou syntetických zvukov. Repetívna hudba má silu stimulovať extatické centrá mozgu a extáza (neobvyklé pocitové zážitky, až halucinácie, nie však z nahnevania z hluku ;-), sa dá na párty zažiť aj úplne bez drôg (vrátane alkoholu). S inou hudbou sa podobné pocity, blízke hypnóze a pôsobeniu drôg zažiť takmer nedajú. Aj preto sa ostatným ľuďom môže sama hudba zdať ako droga=nebezpečie.
Teraz by sa dalo písať o kultúrnom význame „iniciačných“ zážitkov, ktoré čoraz viac v euro-bezpečných mestách a regiónoch môžu poskytovať takmer už len drogy. Mladý ľudia tieto stavy seba potrebujú objavovať a prežívať, preto je aj medzi nimi techno obľúbené-s drogami či bez nich (stále vrátane alkoholu).
Techno má svojou charakteristikou najbližšie k podstate hnutiu hippies (ktoré tiež v podstate rozvrátili obchodníci s drogami), ak by sme šli hlbšie do minulosti, tak je obdobou rituálnych tancov okolo ohňa za zvukov hypnotického bubnovania. Ako sa vyjadril istý producent elektronickej hudby, bubny nahradili generátory a sample, oheň lasery a stroboskopy.
Techno pôsobí svojou presnou (a)symetriou a intenzívnym pohybom radosť aj vo svojich „najtvrdších“ častiach. Má zväčša abstraktný obsah, ktorý si vytvára poslucháč vo svojej mysli. Techno je pomerne náročná hudba, ktorá sa musí svojim spôsobom pochopiť, aby na ňu ľudia šli tancovať, aby boli spolu – oproti napr. rapu, ktorý je obsahovo aj kultúrne najmä o súťažení, o gangoch, o seba prezentácii, alebo rocku, ktorý počúva takmer celé spektrum ľudí, pretože má melódiu, jasný text a relatívne pevný počet malého množstva nástrojov-zvukov. Na techne sa takpovediac stretnú oveľa „radostnejší“ ľudia, než na akomkoľvek inom koncerte, kde sa môžu vytvoriť spoločenské, či sociálne konflikty. Niektoré druhy techna samozrejme presahujú do rapu, či komerčnej, konformnej sféry.
Poslednú úvahu venujem ambivalentným vlastnostiam techna, ako duševne harmonickej a zároveň provokatívnej hudbe vo vzťahu k ostatnej spoločnosti. Pocitmi šťastia, súnáležitosti a zároveň individuality (pripomínam – aj bez drôg), môže techno vyvolávať určitú konformitu, nezáujem riešiť a starať sa o neradostné vonkajšie problémy, čo je hlavný rozdiel oproti mnou toľko prirovnávanému (starému) punku.
Napriek niekedy až agresívnej intenzite skladieb a ich možných myšlienok nemajú (až na výnimky) konkrétny ideologický obsah ako piesne s textami. Nenárokujú si ideovú príslušnosť.
O možnosti intelektuálneho aj nevedomého, pudového vyžitia som už písal. Aj zložitá hudba (napr. Tá avantgardná) sa môže páčiť bez potreby zdôvodnenia, aj jednoduchá (napr. melodická pieseň) sa dá analyzovať na mnoho stránok.
V rámci elektronickej hudby existujú štýly pripomínajúce starý punk aj s textom, ale sú okrajové, prezentované väčšinou autorsky - hrávajú sa ako vystúpenie „kapely“.
Techno samo o sebe nebojuje „proti systému“, ale ani „pre systém“. Techno je skôr platforma pre slobodnú výmenu názorov, pocitov a takéto platformy, navyše ako každé s prevažne mladými ľuďmi, sú veľmi ovplyvňované ich zovšednením, kedy strácajú hĺbku, hodnotu, ich komercionalizáciou vedenou aktuálne vplyvnou spoločensko-politickou náladou, alebo iným „centralizovaným“, či mocenským plánom (príp. uznávanými hviezdami z komunity).
Hudba
Snažil som sa vystihnúť podstatu techno hudby. Nemám záujem reflektovať akúsi spoločensko-sociálnu minulosť techna (počiatky v garážach a getách veľkomiest a pod.), na ktorej pri tak široko produkovanej a svojským spôsobom realizovanej hudbe ani nezáleží. Nechcel som referovať ani o súčasných akciách, pretože ich nepoznám, neviem aký charakter techna sa na nich hráva, akí ľudia na ne teraz chodia a ako sa správajú k okoliu. Predpokladám, že sa pomery až tak moc nezmenili, resp. po komerčnom boome usadili (príležitosť pre diskusiu). Poskytol som stručný návod, čo si na techno hudbe všímať a zhruba v akom kultúrnom kontexte. Ako v každej hudbe existuje v techne prúd komerčný, ktorý býva od vážnejších skladieb dosť odlišný, povrchný. Techno, ako avantgarda v tanečnej hudbe, bolo a je hlavným zdrojom inšpirácie pre pokroky v pop-scéne, ktoré sa všeobecne uznávajú. Ostatné je na ľuďoch, ako sa naučia k veciam vo svete pristupovať.
Na záver ešte pripomeniem fakt z akustiky, že zvuky vyššej frekvencie sa šíria smerovo a skôr zaniknú oproti basovým, šíriacim sa všade a ďalej. Techno nie je len o veľkom bubne, ktorý počuť cez steny paneláku, alebo vedľajší kopček.
HIP-HOP.
Hip-Hop je štýl populárnej hudby.
Je tvorený zo štyroch hlavných elementov: Rap (tiež známy ako MC-ing) Dj-ing, ale tiež breakdance a graffiti.
Toto sú 4 hlavné súčasti Hip-Hopu a kultúry pohybu, ktoré začali na počiatku 70. rokov v New Yorku
afroameričania a latinoameričania. Termín rap je často braný ako synonymum ku slovu Hip-Hop,
ale to vôbec nieje to isté! Najviac typické pre Hip-Hop je, že sa skladá z jedného alebo viacej rapperov,
ktorí rapujú svoje skutočné spovede. Tieto beaty sú v intenzívnej, rytmickej a lyrickej forme, ktoré dopĺňajú rýmy.
Spoločne s rappermi a Dj-om, alebo živou hudbou hrá tiež beat.
Beat je často prevzatý z inej piesne, obvykle z Rocku, Funku alebo Soulu, ale dosť často je aj nasamplovaný.
Hip-Hop sa zrodil v New Yorku, keď Djs začali z funkových a diskotékových pesničiek preberať bicie.
Úloha MC vznikla po spojení DJa a hudby, kde MC začali hovoriť do beatov.
Najskôr iba nabádali k tomu, aby ostatní ľudia tancovali a tiež vkladali do hudby vtipné anekdoty.
Nakoniec sa táto ich činnosť stala viac štylizovaná a začala byť známa ako rapovanie.
V roku 1970 sa Hip-Hop stal oficiálnym hudobným štýlom a takmer okamžite sa stal hlavným
hudobným prúdom Ameriky. V tú dobu tiež začalo jeho šírenie po celom svete.
V 90-tých rokoch sa jedna forma Hip-Hopu začala nazývať Gangsta Rap a stala sa hlavnou časťou americkej hudby.
Proti Gangsta rapu sa viedli rôzne polemiky a niektorími ľuďmi bol dokonca zatracovaný,
pretože jeho texty boli chápané ako propagujúce násilie, drogy a odpor k ženám.
Ničmenej po roku 2000 bol už Hip-Hop rozšírený po celom svete a obsadzoval
všetky prvé miesta vo všetkých chártoch. Prvý Hip-Hopový záznam je obecne
uznávaný pre člena skupiny Fetback Band King Tima III z roku 1979, nasledovaný rapermi zo Sugarhill Gangu.
Korene Hip-Hopu sú v západoafrickej a afroamerickej hudbe. Len tak pre zaujímavosť, napr.
The Griots of West Africa je skupina neustále cestujúcich spevákov a básnikov, ktorých hudobný štýl
dosť pripomína Hip-Hop. Pri odhalovaní koreňov Hip-Hopu (rapu) sa tiež musím zmieniť o The Last Poets
a Jalal Mansur Nuriddinovi, ktorí svojím jazzom a básnickým prejavom komentovali udalosti kultúry 60-tých rokov.
Pravý Hip-Hop vznikol v 70-tých rokoch, keď sa stali oblúbené tzv. block parties (neformálna
kde sa stretnú susedia a priatelia a spolu sa bavia, počúvajú hudbu a tancujú) po celom New Yorku,
ale najviac v Bronxe. Párty boli často doprevádzané hudbou, najčastejšie funkom a soulom.
Prvý Djs na block parties začali preberať bicie z rôzných pesničiek a vkladať ich do svojích beatov,
tým začalo byť ich predstavenie oveľa zaujímavejšie, zábavnejšie a dalo sa na ich beaty lepšie tancovať.
Táto technika hrania sa neskôr stala bežnou pre Jamajku a do New Yorku ju začali prinášať
práve títo prisťahovalci z Jamajky. Obzvlášť sa o to potom postaral krsný otec Hip-Hopu Dj Kool Herc.
Hudobný štýl DUB naopak vznikol na Jamajke tak, že americký námorníci počúvali R&B, ktoré mohli
počuť jamajčania aj z ich rádií. Dj Kool Herc bol na začiatku 70-tých rokov jeden z najpopulárnejších Djs v New Yorku.
Rýchlo prešiel z používania reggae nahrávok na funk, rock.
Pretože vybraté bicie z nejakej pesničky boli moc krátke, začal Herc ale aj ďalší Djs používať
pre ich predĺženie audio mixer a dva rekordéry.
Z mixovacej a scratchovacej techniky sa nakoniec vyvinuli breaky
(rovnaká technika neskôr prispela k popularizácii remixov).
Rovnako ako v DUBe, umelci hovorili kým hrala hudba a boli nazývaní MCs.
Herc sa sústredil v prvom rade na DJing a začal spolupracovať s dvoma MCs.
Coke La Rock a Clark Kent. Tím vznikla prvá MC crew Kool Herc & Herculoids.
Pôvodne títo prvý rapperi v piesňach predstavovali seba a iních priateľov v publiku
(známe hulákanie do Hip-Hopových nahrávok).
Títo umelci hrali vätčšinou niekoľko hodín a improvizáciu neustále striedal základný
štvordobý beat s jednoduchými peveckými vstupmi, kt. MCs posielali svoje myšlienky
(napr. One, two, three...yall, to the beat, yall). Keď sa neskôr MCs vypracovali k lepším výkonom,
začali do hudby zaraďovať krátke rýmy, často so sexuálnim námetom alebo tematikou týkajúcou sa jeho stolice :o).
To všetko, aby sa publikum bavilo a strhol tím na seba pozornosť.
Rapperi začlenili do hudby podobne rytmické texty ako afroamerická kúltúra.
Keď sa Kool Herc & The Herculoids dočkali v New Yorku prvej významnejšej slávy, pomohli potom vela ďalším MC,
aby sa tiež preslávili. Často totiž prebiehali spolupráce medzi bývalími členmi gangov,
ako s Afrika Bambaataa-ovým Universal Zulu Nation (teraz je to velká medzinárodná organizácia).
Na začiatku 70-tých rokov sa tiež zrodil breakdance. Vznikol behom block parties a ako b-boys,
tak aj b-girls pred publikom tancovali svoje úžastné kreácie. Tento štýl bol prvý raz zdokumentovaný v Beat Street,
aby sa s ním zoznámil celý svet.
Haevy metal je druh rockovej hudby ktorý vznikol na prelomu 70. rokov.Vznikol z tvrdých hardrockovýck kapiel.Kombináciou bluesu a rocku dostanete práve tento štýl hudby.Typické nástroje pre túto hudbu sú elektrická a basová gitara a bicie nástroje.
Death metal
Death metal je skoro všetkým podobný heavy metalu ale tento štýl metalu sa začal hrať od 90. rokov.Typické nástroje sú rovnaké ako v Heavy metale.
Black metal
Black metal vznikol okolo 80. rokov a začali ho hrať skupiny Venom,Bulldozer,Mayhem a iné.Je to kombinácia Trash metalu a Death metalu.Typické nástoje sú elektrická alebo basová gitara,bicie nástroje.
Trash metal
Trash metal vznikol v období Black metalu a je to kombinácia Punku a Heavy metalu.Veľmi blízky je mu aj Speed metal ale Trash metal je viac agresívnejší.Typické nástroje sú opäť basová a elektrická gitara a bicie nástroje.
Power metal
Power metal je skoro rovnaký Heavy metalu.Je podobný aj Speed metalu.Vznikol v polovici 70. rokov.Začal sa hrávať v Európe a USA.Typické nástroje sú basová a elektrická gitara,bicie nástroje a klávesy.